Pre väčšinu používateľov Cryptocurrencies nie je nevyhnutné, aby rozumeli tomu ako proces ťažby funguje, avšak dôležité je uvedomiť si, že za každou kryptomenou sa skrýva tento proces, ktorý nazývame „crypto mining“, vďaka ktorému sa vytvárajú nové virtuálne jednotky danej kryptomeny.

Tak ako ostatné meny, ktoré poznáme dnes, kde vláda a banky môžu jednoducho rozhodnúť a začať tlačiť neobmedzené množstvo danej meny (nevravím že tak aj robia). Tak kryptomeny musia byť vyťažené „používateľmi – baníkmi“ inak povedané do obehu danej digitálnej meny sa nové jednotky dostavajú len prostredníctvom ťažby (mining). Táto ťažba prebieha prostredníctvom programov na to určených, ktoré riešia sofistikované algoritmy, po vyriešení ktorého je do obehu uvoľnený nový blok Cryptocoins (mincí).

ČÍTAJTE TIEŽ: KRYPTOMENY a ich potenciál

Pripomeniem, že cryptocurrencies (digitálne meny) majú na rozdiel od fiat mien, ako USD či EUR, obmedzené množstvo, ktoré sa dostane do obehu. Na začiatku, keď mena vzniká je do obehu uvoľnený istý počet jednotiek danej meny. Všetky ostatné jednotky z konečného množstva sa uvoľňujú ťažbou danej meny. V priebehu času sa tento proces stáva stále komplikovanejším na algoritmus, ktorý je nutné vyriešiť, aby došlo k uvoľneniu bloku jednotiek do obehu. Príklad toho vidíme v Bitcoine prvej digitálnej mene na svete. Kedysi ťažba prebiehala prostredníctvom PC, neskôr sofistikovaných na to určených zariadení s postupom času sa ťažba, proces riešenia algoritmu, stal na toľko komplikovaným, že bežný PC či na to určené zariadenia, ktorých cena sa pohybuje v rozmedzí 300 – 1800USD už nie je zisková pre tých, ktorí ťažia danú menu. Keďže doba riešenia algoritmu takýmito zariadeniami je už natoľko dlhá, že zisk po vyriešení algoritmu nepokryje ani náklady na spotrebovanú energiu.

Medzi vyťaženými mincami, baník (miner) získava takisto mince (hodnotu), označované ako Fee. Fee v preklade znamená poplatok za transakciu. Keď prevádzame či platíme alebo iným spôsobom používame cryptocurrency, za transakciu platíme drobný poplatok. Tento poplatok je zisk pre tých, ktorí ťažia danú digitálnu menu. Proces ťažby danej digitálnej meny nie je kľúčový len v tom, že dochádza k uvoľneniu bloku nových mincí do obehu, ktoré tvoria zisk pre tých, ktorí ťažia danú menu. Tento proces zabezpečuje spracovanie a priebeh transakcií zadaných užívateľmi. V momente, kedy daná digitálna mena dosiahne bodu, kedy dôjde k uvoľnenie posledného bloku mincí do obehu (pri Bitcoine sa odhaduje rok 2140), tento proces ťažby (spracovávanie algoritmu) je kľúčovým prvkom pre fungovanie akejkoľvek digitálnej meny. V tomto okamihu už nebude dochádzať k uvoľňovaniu nových blokov mincí. Tie už boli vyťažené, do obehu nie je možné pridať viac mincí (jednotiek danej digitálnej meny). V tomto bode „miner“ po spracovaní algoritmu získa odmenu v podobe Fees z našich prevodov.

Táto časť robí kryptomeny jedinečnými. Nie je tu nikto, kto by mohol jednoducho stlačiť tlačidlo a získať neobmedzený počet mincí danej digitálnej meny. Každý však môže ťažiť digitálne meny zakúpením si rovnakého vybavenia ako ostatní „miners“. Rôzne kryptomeny používajú rôzne druhy algoritmov za účelom uvoľnenia blokov nových mincí. SHA256, Scrypt, Ethash, X11, Equihash, atď. – každý z týchto algoritmov je vytvorený takým spôsobom, aby sa postupom času stala ťažba neustále náročnejšou a je nutné vyriešiť neustále sofistikovanejší algoritmus, aby došlo k uvoľneniu bloku mincí. Tento proces bol navrhnutý s týmto cieľom, aby sa nestalo, že mince digitálnej meny budú vyťažené na začiatku vzniku danej meny a tá napokon stratí hodnotu, ako to vidíme v dnešných menách ako USD či EUR. Ich hodnota je len v našich očiach. Ich počet je neobmedzený, vlády a banky vlastnia tlačidlo, ktorým kedykoľvek môžu získať neobmedzený počet takejto meny. Aby sa niečomu takému predišlo, algoritmus bol navrhnutý tak, aby s postupom času bolo neustále náročnejšie uvoľniť blok mincí, no zároveň daná mena neustále zhodnocuje, vďaka obmedzenému počtu jednotiek v obehu ako takom. Týmto spôsobom „miners“ získavajú väčšiu hodnotu, aj keď vyťažili menej mincí.

Nasledovné body ťažby a spôsobu fungovania cryptocurrencies sa budem snažiť opísať čo najjednoduchšie pre každého čitateľa. Prosím majte však na pamäti, že potrebujeme použiť niektoré technické výrazy.

Cryptocurrency Mining Program, Mining Pool

 

Prvé čo potrebujeme na to, aby sme mohli začať ťažiť digitálne meny, je program vytvorený za účelom ťažby danej kryptomeny, ktorú sme sa rozhodli začať ťažiť. Potom, ako program nainštalujeme môžeme začať ťažiť danú kryptomenu. Avšak krátko po spustení programu nás čaká sklamanie. To, čo sa nám podarilo vyťažiť za niekoľko dní nestojí ani za zmienku.

V dnešnej dobe si ťažba vyžaduje spoluprácu. Preto vznikli „miner pools“, čo môžeme preložiť ako bazény baníkov kryptomien.

Tí, ktorí ťažia danú digitálnu menu sa spojili za účelom rýchlejšie vyriešiť spoločnými silami daný algoritmický problém, uvoľniť tak rýchlejšie blok mincí. Týmto spôsobom v dnešnej dobe funguje vo väčšine prípadov ťažba digitálnych mien. Kedy užívatelia (miners) spolupracujú na riešení problému.

Mining Hardware

 

Po niekoľkých nasledujúcich dňoch sme sa dočkali malého zisku, po tom, čo sme vyriešili algoritmus v spolupráci s ostatnými. No opäť sme narazili na ďalší problém. Počítač, ktorý používame na ťažbu kryptomeny neposkytuje dostatočný výkon nato, aby sme boli viac ziskoví. Čo s tým? Môžeme si zakúpiť hardvér, ktorý ma vyšší výkon no aj spotrebu energie, čo môže zvýšiť do istej miery ziskovosť ťažby. Cena takéhoto hardvéru sa pohybuje v rade stovák až tisícok EUR. Návratnosť investície záleží od danej meny a vybraného hardvéru, ako aj bazénu, v ktorom sme sa rozhodli ťažiť.

minig

Cryptocurrency Algorithms

 

Tvorcovia stojaci za danou digitálnou menou sa musel rozhodnúť, aký algoritmus použijú na ťažbu ich meny predtým, než ju začali vytvárať. Existujú dva hlavné algoritmy používané najčastejšie. SHA-256 a Scrypt.

SHA-256

 

SHA-256 algoritmus je prvým algoritmom, ktorý bol použitý v cryptocurrencies. Bitcoin je prvou cryptocurrency a zároveň jeho tvorca použil tento algoritmus, na základe ktorého táto digitálna mena funguje dodnes. Algoritmus SHA-2, na základe ktorého bol vytvorený SHA‑256 bol vytvorený NSA (National Security Agency) a bol zverejnený v roku 2001. SHA je skratka pre Secure Hash Algorithm, čo dáva zmysel vzhľadom nato, že v cryptocurrencies musíte vyriešiť algoritmus za použitia výpočtovej sily uvádzanej v Hash/s, GHs/s či THs/s (TeraHash/Sec), aby došlo k uvoľneniu bloku mincí.

Scrypt

 

Scrypt algoritmus a jeho používanie v vo svete cryptocurrencies je dôkazom funkčnosti. Rozdiel medzi SHA-256 a Scrypt Algorithm je v tom, že pri SHA-256 je blok mincí uvoľnený po vyriešení algoritmu. Pri algoritme označovanom ako Scrypt, skôr dochádza k dianiu, ktoré môžeme označiť ako útok užívateľov na blok mincí, až kým nedôjde k jeho rozbitiu. Tento algoritmus bol publikovaný v toku 2012 a vzápätí nato bol použitý v cryptocurrencies k ťažbe. Scrypt sa tiež ukázal ako vhodnejší algoritmus pre „minerov“, keďže spôsob fungovania tohto algoritmu je ziskovejší, pokiaľ ide o ťažbu digitálnej meny, ktorá používa Scrypt.

 

 

Páčil sa vám článok ? Zdieľajte nás na facebooku ?
Sledujte novinky na našej fun page

 

Autor článku: Timotej Hura
Kontakt: timotejhura@gmail.com

Zdroj titulnej foto: atlas.sk